Ukázka z referátu Strategický management
... Popri týchto zdrojoch existujú aj neetické a neverejné zdroje informácií ako sú:
- rozhovory s bývalými vedúcimi pracovníkmi konkurencie, zamestnanie vlastného pracovníka u konkurencie, podplatenie zamestnancov konkurencie, predstieraný dopyt po výrobkoch s cieľom získať informácie o cenách, dodacích lehotách, kapacitách produkcie
Predvídanie má čiastočne aj charakter spravodajskej práce, pretože informácie sa získavajú neúplné, po častiach, pochádzajú z rôznych zdrojov. Výsledný obraz o súperovi však umožní manažérom včas pripraviť protiopatrenia, prípadne konkurenta aj predstihnúť.
Hodnotenie celkovej atraktívnosti odvetvia
Posledný krok odvetvovej a konkurenčnej analýzy je posúdenie celkového obrazu odvetvia a vypracovanie kvalifikovaných záverov o atraktívnosti odvetvia.
Podnikanie v atraktívnom odvetví zvyčajne vyžaduje agresívny a na expanziu orientovaný strategický prístup. V neatraktívnom odvetví sa zasa podniky prevažne rozhodujú pre stratégie, ktoré sú zamerané na ochranu ich ziskovosti. Slabšie podniky uvažujú, či majú opustiť odvetvie alebo sa zlúčiť so súperom.
Atraktívnosť odvetvia ako celku sa hodnotí podľa týchto faktorov:
- rastový potenciál odvetvia, perspektíva ziskovosti odvetvia, vplyv hybných síl, stabilita alebo premenlivosť dopytu, konkurenčných síl, neistota a riziko budúceho vývoja odvetvia, možnosť vstupu alebo odchodu veľkých podnikov ? prináša možnosť pre rast trhového podielu pre ostatné podniky.
Keď je odvetvie pomerne neatraktívne, môže byť atraktívne pre taký podnik, ktorý je situovaný priaznivo alebo disponuje zdrojmi a schopnosťami, aby prevzal podnik a zosilnil jeho pozíciu.
Atraktívnosť možno hodnotiť aj z hľadiska jednotlivého podniku vnútri odvetvia, kde sú ďalšie faktory:
- konkurenčná pozícia podniku v odvetví a tendencia jej vývoja
- schopnosť podniku ťažiť zo zraniteľnosti slabšieho súpera
- vzťah posudzovaného odvetvia a podnikania v ňom k ostatným druhom podnikania, v ktorých podnik pôsobí
20. Prognózovanie vývoja odvetvia- Delfská metóda
Všeobecnými zákonitosťami a metódami prognózovania (predvídania) sa zaoberá vedecká disciplína- prognostika.
Prognóza ? ako výsledok prognózovania predstavuje kvalifikovanú predpoveď o budúcom vývoji javov a procesov. Prognóza stanoví kvalitatívne a kvantitatívne parametre budúcich udalostí a termín ich vzniku. Budúci vývoj je však neistý vzhľadom na množstvo a charakter faktorov, ktoré ho ovplyvňujú. Účelom prognózovania ja znížiť mieru neistoty budúceho vývoja.
Úlohou prognózovania prostredia je poznávanie zmien v okolí podniku a odhaľovanie možných príležitostí a hrozieb ( zvážiť intenzitu vplyvu budúcej udalosti, pravdepodobnosť výskytu budúcej udalosti)
Prognózy sa podľa časového horizontu rozdeľujú na:
- dlhodobé :10-20 rokov
- strednodobé: 5-10 rokov
- krátkodobé : do 5 rokov
Čím je podnikanie náročnejšie na fixný kapitál, tým sa prognózované horizonty predlžujú (napr. hutníctvo, lesné hospodárstvo). Čím viac je odvetvie ovplyvňované vedecko-technickým rozvojom, politickými zmenami, tým sú horizonty kratšie.
Základný metodologický proces tvorby prognózy sa člení do etáp:
1) definícia prognózovaného javu a výber časového horizontu, ktorý závisí od možností získať spoľahlivé poznatky o vývoji daného javu
2) štrukturovanie skúmaného systému ? systém sa rozloží na základné premenné a identifikujú sa tie prvky, ktoré ovplyvňujú jeho vývoj
3) analýza dát ? predmetom je každá premenná. Skúma sa jej minulý vývoj, tendencia a prípadné narušenia, ktoré by mohli ovplyvniť jej predpokladaný vývoj. Na konci tejto etapy možno disponovať prehľadom o kľúčových premenných a o hypotézach ich budúceho vývoja.
4) vytváranie možných budúcností daného systému- pomocou modelov a scenárov, ich použitie je obmedzené a má len pomocnú úlohu
5) výber stratégií na dosiahnutie želateľnej budúcnosti- formulovanie stratégií sa odvíja od stanoveného cieľa v budúcnosti
Práce na dlhodobej a komplexnej prognóze vývoja vonkajšieho prostredia podniku vyžadujú spoluprácu odborných tímov rôzneho profesného zamerania, aby sa vylúčili subjektívne vplyvy.
Delfská metóda
Delfská metóda zhromažďuje, systematicky triedi a spresňuje názory expertov na objekt prognózy. Je vhodná na prognózovanie širokej a viacodborovej problematiky.
Základom tejto metódy je anonymita respondentov, spätná väzba informácií a štatistická identifikácia zhody väčšiny.
Metóda sa realizuje v 3 fázach:
-príprava expertných výpovedí
- expertné výpovede
- vyhodnotenie expertných výpovedí
Prípravu výpovedí organizuje riadiaci tím, ktorý vyberá expertov, formuluje otázky, spracováva dokumentáciu zasielanú expertom, vyhodnocuje vrátené dotazníky, štatisticky vyčísľuje zhody názorov expertov a celkovo vzhodnocuje výsledky a spracováva záverečnú prácu.
Fázy expertných výpovedí prebieha v niekoľkých kolách, ich počet závisí od povahy spracovanej prognózy. Riadiaci tím analyzuje delfské dotazníky a zvýrazňuje odpovede, na ktorých sa experti zhodli. Expertné výpovede sa končia vtedz, keď sa dosiahne zhoda vo všetkých zásadných otázkach, ktoré boli objektom prognózy.
Záverečný dokument obsahuje prognózu, časový horizont, odhad pravdepodobnosti, podmienky platnosti prognózy a odporúčania.
Nevýhoda tejto metódy je, že je časovo aj finančne náročná, a náročná na organizáciu.
23. Porterov hodnotový reťazec /HR/ a nákladový reťazec /NR/.
Každý podnik vykonáva súbor činností, ktorých zmyslom je navrhovať, vyrábať, poskytovať, predávať a podporovať svoj výrobok, službu. Všetky tieto činnosti sú hodnotovým reťazcom, ktorý pochádza od M. Portera. Hodnotová analýza bola pôvodne navrhnutá ako účtovná analýza, mala objasniť ziskovosť jednotllivých fáz zložitých výrobných procesov, aby sa zistilo, na ktorých miestach možno znížiť náklady alebo pridať viac hodnoty.
Celý referát Strategický management